Zhrnutie vplyvu probiotík

Vznik hnačiek asociovaných s podávaním antibiotík je bežný jav, pričom jednotlivé antibiotiká sa významne líšia pravdepodobnosťou ich vyvolania. V ambulantnej praxi sú najčastejšie hnačky po antibiotikách, ktoré sú účinné na anaeróby, častejšie sú preto po aminopenicilínoch, aminopenicilínoch s inhibítormi betalaktamáz, penicilínoch, menej často sú po makrolidoch, tetracyklínoch a zriedka po chinolónoch.

Klinické štúdie a ich metaanalýzy jednoznačne ukázali, že podávanie probiotík znižuje incidenciu hnačiek asociovaných s podávaním antibiotík. Dote raz sa žiadne štúdie nevenovali porovnaniu účinnosti rôznych druhov, resp. kmeňov probiotík na prevenciu hnačiek spôsobených antiinfektívami. Otázny je preto efekt použitia kombinácie dvoch a viacerých kmeňov v jednom preparáte. Ich opodstatne nosť je na mieste, ak sa svojimi vlastnosťami navzá jom dopĺňajú, napr. laktobacily produkujú vo zvýše nej miere antimikrobiálne látky, bifidobaktérie sa lepšie viažu na mukózu a vytesňujú patogény.

Prospešné vlastnosti probiotík sa môžu samozrejme prejaviť iba v prípade, ak sa dostanú na miesto svojho účinku živé, schopné delenia a dočasnej kolonizácie. Na to musia nielen prekonať kyslé pro stredie žalúdka, ale musia vykazovať aj dostatočnú odolnosť voči žlčovým kyselinám. Preto by sa lyofilizované (vysušené v zmrazenom stave) probiotické baktérie nemali v žiadnom prípade pred použitím vysýpať z kapsúl, ktoré ich chránia voči žalúdočnej kyseline (ide o enterosolventné kapsuly). Výnimkou sú produkty zabezpečujúce ochranu baktérií pomocou uzatvorenia lyofilizovaných baktérií v polysacharidovej matrici (Probio-fix®, Bioaktívní Laktoflóra, Bonolact), kde kapsula nemá žiadnu ochrannú funkciu. Druhou výnimou sú produkty s obsahom probiotických baktérií vo forme spór (Bacillus cereus Ba ctisubtil, Bacillus coagulans Nutrolin, Nutrolin Plus, Lactovita), pretože spóry sú odolné voči nepriaznivým podmienkam prostredia, vrátane žalúdočného pH.

Je mimoriadne dôležité, aby sa rehydratácia a revitalizácia probiotík nediala za prítomnosti antibiotika, najmä ak je pre ne letálne. Preto by sa probiotikum nemalo užívať súčasne s antibiotikom. Odporúča sa podanie 2 až 4 hodiny po požití antibiotika. Výnimkou sú probiotiká vo forme spór, keďže tieto spóry klíčia s miernym oneskorením, teda v ča se, keď sa už významná časť antibiotika vstrebala. Výhodný je obsah vitamínov skupiny B (pozri tiež ka pitolu 3.), pretože ich množstvo a produkcia v čreve počas užívania antibiotík, resp. počas hnačky, klesá a pritom mnohé prirodzene sa vyskytujúce črevné baktérie ich potrebujú k svojmu rastu a deleniu.

Štúdie ukázali, že konzumácia probiotických preparátov by mala pokračovať ešte aspoň 14 dní po ukončení antibiotickej liečby, aby došlo k celkovej úprave črevnej mikroflóry. Podávanie probiotík počas užívania antibiotík je pohodlnejšie formou výživových doplnkov, avšak pridanie probiotických potravín, jogurtov, resp. mliečnych kvasených nápojov môže ich účinok potencovať a je obzvlášť výhodné najmä v prípade, ak obsahujú totožné probiotické kmene (napr. Lactobacillus acidophilus LA-5®, Bifidobacterium BB-12®, resp. Enterococcus faecium M-74).

Doc. MUDr. Pavol Jarčuška, PhD.1, Klinika pre infekčné choroby LF UPJŠ a FNLP v Košiciach
PharmDr. Lívia Magulová, PhD., Oddelenie klinickej farmakológie FN Nitra
MUDr. Pavol Kristian, PhD., Klinika pre infekčné choroby LF UPJŠ a FNLP v Košiciach
PharmDr. Mária Göbőová, Oddelenie klinickej farmakológie FN Nitra