Priaznivé účinky probiotík

Priaznivý účinok na zdravie jedinca môžu probiotické produkty dosiahnuť v prípade, že spĺňajú všeobecne platné kritériá.

Dôležitý je obsah životaschopných baktérií prítomných v jednej dávke. V prípade lyofylizovaných baktérií (vysušených v zmrazenom stave) by to malo byť minimálne 1 miliarda (1×10⁹) životaschopných baktérií, pri použití sporulujúcich foriem baktérií mliečneho kvasenia (napr. Bacillus coagulans) by to malo byť minimálne 1×10⁷ spór. V kvasených mliečnych produktoch by mal byť aktuálny obsah živých probiotických baktérií 10⁷/ml. V praxi je však tento obsah častokrát nedostatočný.

Z výživových doplnkov je stabilita obsahu zabezpečená produktoch obsahujúcich sporulujúce probiotické baktérie (napr. Lactovita, Nutrolin B), alebo v prípade uloženia lyofylizovaných probiotických baktérií v jedinečnej polysacharidovej matrici ProbioTec^® (napr. Probio-fix^®).

Pre terapeutické účely je však dôležitý nielen obsah probiotických baktérií ktoré skonzumujeme, ale aj množstvo živých baktérií, ktoré sa dostanú na miesto svojho pôsobenia – do čreva. Dôležité je prekonanie kyslého prostredia žalúdka, ktoré neprekáža baktériám vo forme spór, ale na ktoré sú obzvlášť citlivé napríklad bifidobaktérie.

Prežívanie probiotických baktérií počas prechodu tráviacim traktom je nevyhnutným predpokladom ich účinnosti a preto sa moderné probiotické kmene selektujú aj na základe týchto kritérií. Momentálne jednu z najúčinnejších foriem ochrany probiotických baktérií predstavuje uloženie lyofylizovaných baktérií v polysacharidovej matrici ProbioTec^®, ktorá umožňuje nielen predĺženú dobu použiteľnosti produktu, jeho skladovanie pri normálnej teplote, ale aj bezproblémový prechod tráviacim traktom a prežívanie terapeutického množstva baktérií aj po ich rehydratácii v čreve (napr. Probio-fix^®).

Klinické štúdie vplyvu probiotík na metabolizmus

Podľa výsledkov výskumu, ktorý bol nedávno publikovaný v odbornom periodiku Molecular Systems Biology, majú probiotiká významný vplyv na fungovanie ľudského metabolizmu.

Výskum sa zameriaval na spôsob, akým dokážu tieto živé baktérie meniť biochemické prostredie tráviaceho traktu, ktoré je jedným z určujúcich faktorov priebehu metabolických procesov v organizme.

Rozliční ľudia majú odlišné zloženie mikróbov v črevách a abnormality, ktoré sa vďaka tomu môžu u tých ľudí vyskytnúť môžu mať za následok viaceré závažné až chronické ochorenia ako napríklad cukrovka alebo obezita.

V rámci projektu sa skúmali metabolické procesy prebiehajúce v pečeni, krvi a močových cestách myší, rozdelených do dvoch skupín, kde jedna skupina užívala probiotiká a druhá nie.

Rozdiely v metabolizme oboch skupín myší boli veľmi výrazné, pričom najviac sa osvedčili dva druhy probiotických baktérií, a to Lactobacillus paracasei a Lactobacillus rhamnosus.
Zaujímavým bolo zistenie, že užívaním probiotík dokáže organizmus lepšie metabolizovať tuky.

Nové smery využitia probiotík

Najnovšia správa Arborského inštitútu klinickej výživy uvádza prevratné výsledky výskumov zameraných na skúmanie účinku probiotík v liečbe ekzémov, atopickej dermatitídy, nachladnutia, ulceratívnej kolitídy a syndrómu dráždivého čreva.

Je všeobecne známym faktom, že probiotiká napomáhajú udržiavať organizmus v kondícii, a to tým, že podporujú imunitný systém v tvorbe protilátok, čím napomáhajú udržiavať optimálne zdravie človeka.
Probiotiká a atopická dermatitída.

Vedci vykonali štúdiu, do ktorej bolo zahrnutých 56 detí s priemerným veku 11 mesiacov, trpiacich ekzémom rôznej závažnosti. Deti boli rozdelené do dvoch skupín, pričom prvej bolo dva krát denne po osem týždňov podávané probiotikum Lactobacillus a druhej placebo. Výsledky preukázali, že v skupine detí užívajúcej probiotikum došlo k výraznému zlepšeniu prejavov ekzému, a to z dôvodu probiotikami posilnenej obranyschopnosti detí.

Probiotiká a prechladnutie

V ďalšej štúdii, ktorá sa konala v Nemecku a zahŕňala 479 zdravých dospelých ľudí, vedci zistili, že v prípade výskytu nachladnutia sa u jedincov, ktorí počas štúdie užívali probiotiká, sa na rozdiel od skupiny užívajúcej placebo výrazne skrátil čas potrebný na jeho liečbu. Taktiež horúčky vyskytujúce sa u týchto osôb mali kratšie trvanie.

Probiotiká a ulceratívna kolitída

Čínski vedci vykonali výskum na 30 pacientoch trpiacich ulceratívnou kolitídou. Výskum trval 8 týždňov. Všetkým účastníkov bola naordinovaná klasická liečba, no jednej skupine pacientov bolo okrem indikovaných liekov podávané aj probiotikum obsahujúce Bifidobaktérie. Z výsledkov je podstatné, že u pacientov užívajúcich len naordinované lieky nastala až 90% recidíva, kým, u skupiny užívajúcej probiotiká len 20%.

Podobný výskum sa uskutočnil aj v súvislosti so syndrómom dráždivého čreva, kde sa u osôb zaradených do skupiny s podpornou probiotickou indikáciou až o 25% znížili prejavy tohto ochorenia oproti ostatným účastníkom výskumu.